Rekonštrukcia podláh oživila Rudolfinum
Na konci roka 2015 bola dokončená rekonštrukcia niekoľkých priestorov pražského Rudolfina. Jedna z architektonicky najvýznamnejších budov v Prahe vznikla v rokoch 1876 – 1884 podľa návrhov architektov Josefa Zítka a Josefa Schulza. Bola koncipovaná ako viacúčelový kultúrny dom, ktorý v sebe spojí galerijnú a koncertnú časť.
Podarilo sa to dokonale a toto poslanie plní Rudolfinum i v 21. storočí. Rekonštrukciu podláh mala na starosti firma Altryss z Mostu v spolupráci s firmou Procházka Parket. Realizácia prebiehala od júla do novembra 2015 a bola veľmi náročná hlavne na detaily. V priebehu ukladania sa na mieste vykonávalo veľké množstvo ďalších stavebných prác, ktoré nedovoľovali plynulý priebeh tých podlahárskych.
V Sukovej sieni firma Altryss nalepila 300 m2 nových masívnych dubových podláh na nový podklad z rýchloschnúceho betónu. Použilo sa lepidlo Bona R850. Masívne dubové prvky sa lepili do maďarského vzoru a celá plocha je rozdelená bordúrami.
V Stĺpovej sieni, ktorú realizovala firma Procházka Parket, bolo nutné demontovať staré parkety a pôvodný doskový záklop. Po vyrovnaní podkladových trámov a dorovnaní zásypu boli opracované dosky namontované späť. Následné ukladanie cca 230 m2 sa realizovalo pribíjaním do maďarského vzoru a opäť s veľkým množstvom bordúr.
Vo všetkých priestoroch sa používala nová brúska Bona Belt HD.
V najväčšom priestore, Dvorane, s celkovou rozlohou 500 m2 sa muselo nutne lokálne vymeniť cca 30 m2 tabuľových kaziet. Následne prebehla celková renovácia podlahy. Vo všetkých priestoroch sa úspešne vyskúšala nová brúska Bona Belt HD s keramickým a zirkónovým brúsivom Bona. Všetky plochy sú vytmelené tmelom Bona Mix&Fill Plus a ošetrené dvomi vrstvami Bona Tvrdého voskového oleja (Bona Hard Wax Oil). Ďalej sa tu navrhol údržbový plán, ktorý sa bude postupne upresňovať podľa aktuálneho opotrebovania.
História Rudolfina
RUDOLFINUM: Budova Rudolfina bola postavená v novorenesančnom slohu v rokoch 1876–1884 na brehu Vltavy v samom srdci Prahy. Pri príležitosti 50. výročia svojho založenia ju nechala postaviť Česká sporiteľňa, ktorá požiadala následníka rakúsko-uhorského trónu, arcivojvodu Rudolfa, aby budova mohla pomenovať po ňom. Na stavbu bola vypísaná verejná súťaž a následne bola zverená architektom Josefovi Zitkovi a Josefovi Schulzovi, ktorí ju koncipovali ako viacúčelový dom múz, sídlo hudby, galérie a konzervatória. Po vzniku Československa bola budova označovaná Dom umelcov.
Niekoľkokrát sa upravovala, v medzivojnovom období dokonca pre potreby československého Národného zhromaždenia (autorom prestavby bol Rudolf Křiženecký). To tu zasadalo v rokoch 1919 až 1941. V roku 1920, 1927 a 1934 tu bol za prezidenta Republiky československej zvolený Tomaš Garrigue Masaryk. V povojnovom období bola budova sídlom Hudobnej fakulty Akadémie múzických umení a Českej filharmónie. Dnes v nej sídli Česká filharmónia a Galéria Rudolfinum.
Zdroj: PR článek společnosti BONA ČR, spol. s r. o.
